Ja bláznom - Ja bláznom

Išiel chodbou Rokfortu a potichu premýšľal. No jeho vlastné myšlienky nedávali zmysel. Nerozumel im.
A tie spomienky. Ani neboli jeho.
Nie, boli... Museli byť. Pamätal si jeho tvár, jeho slová, jeho oči...
Pamätal si jeho výraz, keď išiel do posledného boja. Vedel, že ho asi neprežije. A on musel ísť bojovať proti nemu. Nemohol, musel... Nechcel.
Z toho boja si pamätal iba to, ako ho chcel jeho Harry zabiť. Ako naňho mieril prútikom a kričal najhoršiu kliatbu, bolo to na hrade, bolo to medzi týmito kamennými múrmi...
Ale jeho Harry to prežil. To bolo to hlavné...
Vlastne ho nenávidel. Nenávidel ho tak veľmi, ako ho len mohol nenávidieť. Musel ho milovať, preto ho nenávidel. Mal nad ním moc a urobil by preňho všetko. Nie zo strachu, alebo z podobného hlúpeho nepretrvajúceho pocitu...
"Si podo mnou. Nikdy nebudeš dosť dobrý..." ako často to počul. Ako často počul ten hlas plný nenávisti a vzdoru, opovrhovanie v jeho očiach ho mučilo...
Nenávidel ho, nenávidí ho... Miluje ho, to je ten problém. To je to, čo ho zožieralo zvnútra. Uvidí ho ešte niekedy? Bude počuť jeho hlas?
"Pozrite, to je Draco Malfoy!" povedal zrazu niekto prekvapene spoza jeho chrbta.
Otočil sa a pohľadom si premeral skupinu stojacich študentov, ktorá sa stále zväčšovala.
Nepoznal ani jednu z tých tvárí... Čo sa to stalo s jeho svetom?
Porozhliadol sa. Aj chodby boli iné. Boli to tie isté chodby, ale vyzerali inak.
"Teda... Som tu už tri roky a vidím ho prvý krát..." vydýchol ktosi.
"Je raritou ho vidieť," zareagoval niekto iný a on sa iba zmätene obzeral. Čo chcú?!
Nech idú dočerta... Všetci nech idú preč a nechajú ho samého. Prečo mu nedajú pokoj?
Vedel, že je sám. Vedel, že ho už neuvidí. Vedel, že on ho vždy nenávidel... Nemohol sa mu vyrovnať...
A on sám bol nikto, blúdil chodbami Rokfortu a nevedel o ničom, nevedel, či sú to jeho spomienky, jeho myseľ... Bol blázon, blázon, ktorý sa stal bláznom, keď prestal nenávidieť a začal milovať. Bláznom, ktorý nikdy neprestal nenávidieť.
S bezduchým výrazom sa otočil a pokračoval v chôdzi chodbou...
"Čo sa tu stalo?" počul tichý hlas spoza chrbta, určite z tej skupiny... Z tej skupiny... Existovala vôbec? Alebo si ju vymyslel?
Nie, počuje hlasy. Musela existovať. Musela... Musí. Existuje ešte, ak vôbec niekedy existovala?
"Videli sme Draca Malfoya!"
"Toho ducha?"
"Akého?" spýtalo sa nejaké dievča jemným hláskom, určite prváčka.
"No, toho... Nikdy si nepočula o duchovi Smrťožrúta, ktorého zabil Harry Potter pred sedemdesiatimi rokmi a jeho duch sa stále pohybuje po Rokforte a ukáže..."
Ďalej nepočul. Hlasy v jeho hlave stíchli.
Zrazu sa zastavil a zdvihol tvár k stene, ktorá bola pred ním. Boli na nej významné osobnosti. No teraz ich tu bolo viac, ako si pamätal. Ako si myslel, že si pamätá... Nechápal myseľ blázna, i keď bol tým bláznom on sám.
Pozrel do tváre jeho Harryho, namaľovaného na obraze.
"Harry..." vzdychol.
"Vrátil si sa po mňa..." Pomalým krokom vykročil smerom k obrazu a nevedomky s ním splynul v zabudnutí...